Matkov sen
Ahoj všetci dobrí ľudia…
Ahoj, volám sa Maťko, narodil som sa 25.11.2004 v 30.týždni tehotenstva, teda o 2,5 mesiaca skôr, ako ma všetci čakali. Bol som ten najmenší človiečik na svete, vážil som len 1120g a meral 36cm.Rodičia sa o mňa veľmi báli, chodili ma navštevovať do nemocnice každú voľnú chvíľku. Na dlhý čas sa mojim prechodným domovom stalo priesvitné čudo, inkubátor. To by nebol až taký problém, vačším problémom bolo moje srdiečko a dýchanie. Opakovane som dostal zápaly pľúc . Dlho mi musel pomáhať dýchať ventilátor a veľa ďaľších prístrojov a hadičiek. Ale všetkým som ukázal, že som veľký bojovník . Pomaličky som rástol a priberal gram po grame a keď som dosiahol 1500g, tety sestričky na JIRS-ke ma začali volať „tučniak“ )) lebo som bol najväčší zo všetkých drobcov. A potom to prišlo, preložili ma na “veľkáčske oddelenie” – odd.patolog.novorodencov, tzv.”výkrmňa“ )).Tu som pekne priberal a rástol. Čo sa mi páčilo menej bolo, že so mnou začali cvičiť Vojtovu metódu a to som dával aj patrične najavo celému oddeleniu. No keď musíš tak musíš ) .Po necelých 3 mesiacoch konečne pani doktorka povedala, že pôjdeme domov. Odchádzali sme bohatší o kopec papierov, liekov 18 diagnóz v lekárskej správe..Ale doma sme si to tiež veľmi neužili. Po týždni sme sa museli vrátiť do nemocnice a museli ma operovať. Bol som stále drobček , mal som len 2 500gramov a operácia bola pre mňa náročná. Po anestéze som nechcel začať dýchať , tak som zase skončil na JIS-ke. Nebolo to vôbec jednoduché, ale všetkým som znova ukázal, ako veľmi chcem žiť. V prvom roku života som musel ešte absolvovať operáciu obličky , neskôr komplikovanú zápalmi a spojenú s opakovanými pobytmi v nemocnici, časté zápaly dých.ciest , rehabilitácie , takže prvý rok života som s prestávkami strávil v nemocnici. Mama ma doma trápila s cvičením vojtovky, veľmi som pri nej plakal. No teta neurologička stále trvdila, že som „dobrý“. Stále som intenzívne cvičil. Keď som mal 2r. a 4 mesiace, prišla nová teta neurologička a šok – povedali mi, že mám DMO (detksú mozgovú obrnu ). Pichali mi bolestivé injekcie Cerebrolysin.Teraz v septembri som absolvoval prvú liečbu u pani dr.Augustínovej v Egypte. Začal som viac rozpávať, naučil som sa mená všetkých kamarátov , dokonca začínam spievať jednoduché pesničky.A viem už aj sám plávať v kolese). Možno pre niekoho banalita, no pre mňa znamenajú tieto drobnosti veľa. Ako budem pokračovať ďalej sa uvidí, liečba pani doktorky je dlhodobá záležitosť a treba ju opakovať. Finančne je však veľmi nákladná a nie je hradená žiadnou zdravotnou poisťovňou . Preto chcem poďakovať všetkým , ktorí na ňu prispeli a poprosiť, ak je to čo i len trochu vo Vašich možnostiach, pomôžte, či už firmy alebo jednotlivci. Pomôžte mi splniť si môj najväčší sen..
Chcel by som sám začať chodiť, behať s ostatnými deťmi na ihrisku, chytať motýle,bicyklovať sa, naháňať loptu, behať tak, ako zdravé deti…K splneniu tohto sna mi môže pomôcť liečba u pani dr.Augustínovej, delfinoterapia, hipoterapia , nová špeciálna trojkolka a ďaľšie pomôcky…
čislo učtu zo Slovenska:
2619457687/1100TatraBanka
čislo učtu zo zahraničia:
IBANSK85 1100 0000 0026 1945 7687BIC [SWIFT] TATRSKBX
Za každý príspevok a pochopenie vopred ďakujem )
Maťko
ŠPECIÁLNE POĎAKOVANIE——————————————-JIRS a Odd.palologických novorodencov FNsP sv.Cyrila a Metoda na Antolskej v Bratislave MUDr.HartmannovejMUDr.PivarníkovejĽubke Kaiserovej za pomoc a stálu podporu )a všetkým lekárom a zlatým sestričkámMUDr.Orosovej prim. detskáho pľúc.oddelenia UTARCH Pod.Biskupice a celému kolektívuMUDr.V.Polákovi prim.odd detskej urológie DFNsP Kramáre a celému kolektívuMUDr. Martinovi Smrekovi MUDr.Murínovej so sestričkou MUDr.Komadovej so setričkouErike Kubešovej za rehabilitáciu a ťažké začiatky )Katke Mičíkovej a celému kolektívu DC na Cyprichovej
MUDr. Ostrihoňovej z neurolog.centra Sinalgis
… a všetkým ostatným, ktorých nosíme v srdci ))
Foto s MUDr.Evou Augustinovou v Egyte
